Zdravie je sila, vďaka ktorej tu sme, tvorí nás a pokiaľ sme nažive, sú sily zdravia v činnosti a formujú nás, formujú náš život. Zdravie sa podieľa na našom navrátení sa do optimálnej rovnováhy v prípade, že ochorieme, niečo nás bolí, či niečo vážne prežijeme.
Kraniosakrálna terapia umožní telu prostredníctvom jemného ošetrenia kraniosakrálneho systému chrániaceho náš centrálny nervový systém prirodzený návrat k sile zdravia. Vytvorí podmienky, aby sa naše vysokointeligentné telo liečilo samé, aby využilo svoj samoregeneračný potenciál. Telo má prirodzenú inteligenciu, múdrosť a schopnosť liečiť sa samé (napríklad počas kvalitného spánku), ak mu vytvoríme podmienky, ak mu to dovolíme.
Kraniosakrálne ošetrenie je jemná terapeutická metóda, ktorá vychádza z poznatkov anatómie, fyziológie a osteopatie a zameriava sa na kraniosakrálny systém. Tento systém chráni našu najvnútornejšiu a najjemnejšiu štruktúru – mozog a miechu. Systém je tvorený viacerými vrstvami, ktorý centrálnu nervovú sústavu chránia, obaľujú, vyživujú a detoxikujú. Je prepojený s celým telom. Tvorí ho tekutina – mozgovomiešny mok, ktorým sú mozog a miecha neustále obmývané, z pevných štruktúr ho tvoria tri obaly mozgu a miechy (meningy) a kosti (kosti lebky, chrbticový kanál, kosť krížová a kostrč).
Kraniosakrálny systém je pomenovaný po tvrdých štruktúrach kostí – na jednej strane je to lebka – cranium, na opačnom konci je to kosť krížová (os sacrum).
Kraniosakrálny systém je systém dynamický, rytmicky pulzuje nezávisle od nádychov a výdychov pľúc a tlkotu srdca. Tento mechanizmus pulzácie vo forme prílivu a odlivu objavil americký lekár William G. Sutherland a životodarnú silu, ktorá pohyb vyvoláva, označil ako Dych života, označil ju pojmom, ktorý prevzal z biblickej knihy Genesis.
Hlavným zámerom kraniosakrálnej terapie je podpora rytmických prejavov kraniosakrálneho systému, rytmických prejavov šíriacich sa prostredníctvom mozgovomiešneho moku pozdĺž chrbtice do hlavy a tekutinami do celého tela a späť, prejavov Dychu života – prejavov zdravia.
Keď je kraniosakrálny rytmus v rovnováhe, telo funguje harmonicky. Keď sa naruší pôsobením síl zvonka – pádom, úrazom, operáciou, alebo zvnútra – nadmernou emóciou, dlhodobým napätím, stresom, prejaví sa to ako bolesť, tenzia, úzkosť, únava, nespavosť, funkčné poruchy…
Terapeut s kraniosakrálnym výcvikom je vyškolený v schopnosti vyšetriť pohmatom jemný kraniosakrálny rytmus a štruktúry kraniosakrálneho systému, priečne membránové štruktúry tela, fasciálny systém tela, aby vedel určiť oblasti, kde sa nachádza obmedzenie pohyblivosti, ktoré bráni prirodzenému toku mozgovomiešneho moku a následne tekutín v tele.
Fascie sú tekutým spojivovým systémom, prostredníctvom ktorého je všetko v tele vzájomne prepojené. Každá bunka, každé svalové vlákno, nervové vlákno, cievy, každá časť orgánu, aj celé orgány a orgánové sústavy, sú fasciami obalené, sú obalené jednou obrovskou fasciálnou sieťou, ktorá nemá začiatok ani koniec. Fasciálny systém zabezpečuje optimálne napätie tkanív, orgánov, celého tela a udržiava jeho formu. Je to tiež vodný informačný systém tela, jeho tekutosť mu umožňuje reagovať, pretvárať sa podľa potreby, prispôsobovať sa.
Fasciálny systém je považovaný za sieť, ktorou sú prenášané emócie z centrálneho nervového systému a takto je celé telo, každá bunka v ňom, o emócii informovaná. Opäť, ak je systém priechodný, všetko môže voľne prúdiť telom bez toho, aby sa tvorili prekážky. Ale ak tok nie je plynulý, sú to práve fascie, kde sa zachytená emocionálna energia ukladá. Napríklad potlačovaný hnev sa môže prejavovať ako obmedzený pohyb bránice, môže vytvoriť stiahnutie v oblasti solar plexu, čo sa môže prejaviť ako tráviaci problém a bolesť chrbta. Takýchto príkladov je nekonečne veľa, ide o emócie, ktoré neboli spracované, neboli prejavené, neprešli našim telom. A telo je cez emočné reakcie sťahované práve formou fasciálneho napätia, stiahnutia až zauzlenia a to významne ovplyvňuje organizmus ako celok.
Kraniosakrálna terapia sa venuje ošetreniu práve takýchto nepriechodných miest, ktoré sa prejavujú tlakom, napätím, bolesťou, v ktorých došlo k nahromadeniu látok kvôli zlej priechodnosti, s cieľom rozvoľniť zauzlenia fasciálneho pnutia.
Pri ošetrení sa používa veľmi jemný dotyk a minimálny tlak ruky. Jemné manuálne ovplyvnenie systému normalizuje jeho funkciu a podporuje prirodzené samoregulačné a samoliečebné mechanizmy tela a robí ošetrenie bezpečným.
Harmonizuje a ukľudňuje centrálnu nervovú sústavu, pomáha pri nespavosti.
Posilňuje imunitný systém, harmonizuje hormonálny systém,
zmierňuje chronickú únavu.
Pracuje s krčnou, hrudnou, driekovou a krížovou chrbticou, zmierňuje chronické bolesti.
Zlepšuje priebeh neurodegeneratívnych a autoimunitných ochorení.
Urýchľuje priebeh pooperačnej a poúrazovej rekonvalescencie.
Uvoľňuje tenzie spôsobujúce bolesti hlavy, migrény a závraty.
Pomáha pri problémoch s čeľustnými kĺbami,
pri bruxizme - škrípaní zubov.
Pozitívne vplýva na hučanie, pískanie v ušiach - tinitus. Pozitívne ovplyvňuje problémy očí - tiky, škúlenie, vysoký očný tlak.
Zlepšuje dýchanie, pomáha pri astme, alergiách a zápaloch prínosových dutín.
Zmierňuje depresívne a úzkostné stavy, znižuje stres a emočnú záťaž.
Prispieva k mentálnej jasnosti a emocionálnej stabilite.
Nastavuje myseľ na prítomný okamžik, pomáha pri poruchách sústredenia.
Prostredníctvom podpory prináša do života pochopenie a nadhľad.
Zlepšuje citlivosť k vlastnému telu, uvedomovanie si vlastného vnútorného prežívania.
Je to cesta k zdraviu a vnútornej pohode, cesta k spokojnosti.
Prostredníctvom úvodného rozhovoru sa popýtam na Vašu motiváciu, dôvod – zámer, s ktorým prichádzate, a následne si ujasníme cieľ v súvislosti s ošetrením, resp. s ošetreniami.
Následne sa presuniete na lehátko do pohodlnej polohy, aby ste z ošetrenia mali čo najväčší úžitok. Na lehátku ležíte oblečená/ý (je fajn prísť v pohodlnom oblečení), zakrytá/ý mäkkou dekou. Ja počas ošetrenia pri Vás sedím a jemne sa Vás dotýkam a podkladám ruku napr. pod kosť krížovú.
Na začiatku ošetrenia Vás poprosím, aby ste si vo svojom tele našli bezpečné miesto, ukotvili sa v tele, spojili sa s vlastným vnútorným svetom, čo napomáha procesu hlbšej relaxácie a umožní prostredníctvom kraniosakrálneho ošetrenia podporiť regeneráciu Vášmu telu vlastnú, podporiť zdravie.
Počas ošetrenia oddychujete a pozorujete, čo sa pri ošetrení v tele deje. Procesy môžu mať podobu ťahu, tlaku, vytvárania priestoru, prúdenia, môžu byť prítomné pocity tepla, prehrievania, alebo naopak chladu, môžu vyvstávať obrazy, alebo zaspíte, je to veľmi individuálne.
Kraniosakrálne ošetrenie má väčšinou formu hlbokej relaxácie a úplného uvoľnenia ako tela, tak mysle. Samotné ošetrenie trvá 50 minút, možno ho pomyselne rozdeliť na tri časti, úvodné usadenie cez kontakt na nohách, samotné ošetrenie konkrétneho miesta, resp. miest – terapeutický proces cez priamy dotyk a záverečnú integráciu celého procesu, zmien, ktoré nastali.
Stretnutie uzatvára záverečný rozhovor, kde si môžeme ošetrenie zreflektovať. Záverečný rozhovor Vás zároveň prenesie z relaxovaného stavu späť do bežného fungovania.
Ošetrenie nekončí v čase, keď odchádzate. Telu môže trvať 2-3 dni, kým nadobudne novú rovnováhu. Väčšina ľudí pociťuje po ošetrení pocit uvoľnenia a pohody a môžu pokračovať vo svojom dni, odporúčam však spomalenie tempa, nevykonávať fyzicky náročnú činnosť. Ak sa cítite unavení a ospalí, čo je tiež bežná reakcia na ošetrenie, doprajte si odpočinok. Je potrebné venovať pozornosť svojmu telu a dať mu priestor na spracovanie zmien, ktoré sa počas ošetrenia udiali. Je prínosné ho podporiť zvýšenou hydratáciou (piť veľa čistej vody).
Každý človek je individuálny a aj na ošetrenie individuálne reaguje, tak ako jeho telo potrebuje a na čo je pripravené.
Pre všetkých, bez rozdielu veku, všetci potrebujeme ošetriť našu nervovú sústavu.
Terapia má široké spektrum indikácií aj u detí – tráviace problémy, problémy pohybového aparátu, psychické problémy, poruchy učenia a koncentrácie…
Základy kraniosakrálnej terapie položil americký lekár, zakladateľ osteopatickej medicíny Andrew Taylor Still (1828-1917). Zdôrazňoval holistický prístup k človeku a veril, že telo má vrodenú schopnosť liečiť sa a udržiavať sa v rovnováhe (homeostáze). Za kľúčový považoval vzťah štruktúra-funkcia („Štruktúra ovplyvňuje funkciu a funkcia ovplyvňuje štruktúru.“).
Jeho priamy žiak, americký lekár William Garner Sutherland (1873-1954) nadviazal na jeho osteopatickú prácu a filozofiu, pričom sa zameral špecificky na mechaniku lebky. Je zakladateľom kraniálnej osteopatie a objavil koncept primárneho respiračného mechanizmu tela sýteného Dychom života, mechanizmu ktorý je hlbší ako ostatné vitálne rytmy a životné funkcie, ako je pľúcne dýchanie, či srdečný tep.
„Niekedy na začiatku 20. storočia skúmal študent posledného ročníka osteopatie William Garner Sutherland rozpojené kosti lebky v školskom laboratóriu. Tak ako ostatným študentom mu bolo vštepované do hlavy, že kosti lebky dospelého človeka sa nepohybujú, pretože ich švy (tzv. kraniálne sutury) zrastajú….
Práve keď si prehliadal zošikmené lebečné švy na spánkovej a temennej kosti, bleskla mu hlavou myšlienka, ktorá úplne zmenila beh jeho života… Švy týchto kostí mu pripomínali žiabre ryby a tak ho napadlo, čo keby boli skutočne určené k nejakému druhu dýchania?… William Sutherland sa rozhodol, že si na vlastnú päsť overí, či je tvrdenie o nepohyblivosti kraniálnych kostí pravdivé. Ako správny experimentálny vedec vyvodzoval, že ak sa kraniálne kosti skutočne pohybujú a tento ich pohyb bude nejakým spôsobom blokovaný, bude možné zistiť nejaké dôsledky. Vytvoril si pre tento účel zvláštnu helmu z plátenných obväzov a kožených praciek, ktoré sa dali v rôznych polohách stiahnuť, čím by sa dalo zabrániť potenciálnemu pohybu týchto kostí.
Začal teda experimentovať na vlastnej hlave a najprv sťahoval remienky v jednom smere, neskôr v opačnom. Za krátku dobu začal pociťovať bolesti hlavy a tráviace ťažkosti. Niektoré jeho experimenty s helmou viedli k celkom závažným príznakom, k nim patrili migrény, nevoľnosť, dezorientácia, vnútrolebkové napätie. Zaujímavé bolo zistenie, že ak boli remienky helmy stiahnuté v inej polohe, spôsobili výrazný pocit úľavy a zlepšenie kraniálnej cirkulácie. Po mnohých mesiacoch pokusného sťahovania a fixácie kostí lebky v najrôznejších pozíciách a s premenlivými príznakmi Dr. Sutherland nakoniec svoje bádanie skončil s presvedčením, že kosti lebky dospelého človeka sa bez jedinej pochybnosti pohybujú. Prekvapivé reakcie jeho vlastného tela mu naviac demonštrovali, že pohyb kraniálnych kostí musí mať nejakú dôležitú fyziologickú funkciu.
Už v začiatkoch svojho bádania si Dr. Sutherland uvedomil, že sleduje autonómny systém „dýchania tkanív“, ktorý má dopad na samotné zdravie ľudského organizmu. Na tej najzákladnejšej rovine je to práve schopnosť prejavovať pohyb, ktorá odlišuje živé tkanivo od mŕtveho. Dr. Sutherland si uvedomoval, že všetky bunky tela potrebujú rytmicky dýchať, aby mohli optimálne fungovať. Vo svojej práci väčšinou kombinoval dôkladné znalosti anatómie s veľmi citlivými hmatom a zmyslovými postrehmi. Zistil, že citlivými rukami je možné tieto jemné respiračné (dýchacie) pohyby zachytiť hmatom.
Dr. Sutherland prišiel na to, že pohyb kraniálnych kostí je úzko previazaný aj s inými tkanivami. Systém membrán (obalov), ktorý súvisle pokrýva povrch všetkých kraniálnych kostí, je integrálnou súčasťou tohto javu. Dr. Sutherland tiež objavil ďaľšiu významnú skutočnosť: centrálny nervový systém a mozgovomiešny mok, v ktorom sa tento systém vznáša, sa tiež rytmicky pohybujú. Krížová kosť (os sacrum), ktorá je spojená s lebkou (cranium) prostredníctvom durálneho vaku, voľného vonkajšieho obalu mozgu a miechy tvoreného tvrdou plenou, je taktiež súčasťou tohto prepojeného systému. V samotnom jadre tela teda funguje dôležitá infraštruktúra tekutín a tkanív, v ktorých prebieha jemný previazaný rytmický pohyb.
Dospel k záveru, že pôvodcom pohybu je inherentná (vnútorná, prirodzená) životná sila organizmu, ktorú nazval Dych života – pojem, ktorý prevzal z biblickej knihy Genesis. Dr. Sutherland si uvedomil, že zvlášť významnú úlohu v distribúcii a prejave Dychu života zohráva mozgovomiešny mok. Pohyb, ktorý Dych života v mozgovomiešnej tekutine vytvára, má veľký význam v jeho prenose po celom tele a dokiaľ sa prejavuje normálne, človek ostáva zdravý.
Prítomnosť plných a vyvážených rytmov, ktoré vyvoláva Dych života, je znakom zdravého organizmu. Ak sa tieto rytmy prejavujú prirodzeným spôsobom, základný riadiaci princíp tela sa harmonicky prenáša do všetkých častí, ovplyvňuje všetky telesné funkcie a metabolizmus na bunkovej úrovni.
Prejavy Dychu života na bunkovej úrovni sú základným predpokladom pevného zdravia. Ak sú tieto prejavy obmedzované alebo blokované, potom je tok základného usporiadavajúceho princípu prerušený a dopad tohto stavu sa odrazí na zdraví tela.“
Citované z knihy Michaela Kerna „Dych života -múdrosť skrytá v tele“
Zakladateľom kraniosakrálnej terapie je americký lekár Dr. John Edwin Upledger (1932–2012).
Jeho záujem o štúdium primárnej respirácie vzbudila skúsenosť, ktorá sa mu prihodila , keď asistoval pri operácii miechy. Hlavný operatér ho vtedy požiadal, aby podržal obal miechy v operovanom mieste (aby zabezpečil, že sa ani nepohne), pretože potreboval bezpečne odstrániť nádor. Dr. Upledger však na svoje prekvapenie zistil, že nie je schopný plenu miechy držať stabilne, pretože sa mu v rytmických intervaloch pohybovala. A pátral prečo. Prihlásil sa do postgraduálneho kurzu kraniálnej osteopatie a potom sa pustil do vlastného klinického výskumu.
Jeho tím ako prvý vedecky preukázal, že kraniosakrálny systém (systém membrán, tekutín a kostí obklopujúcich mozog a miechu) vykazuje merateľný, rytmický pohyb nezávislý od dýchania a srdcového tepu. (Upledger Institute. „About Dr. John E. Upledger, O.D., F.A.A.O.“ www.upledger.com)
Svoju pozornosť venoval aj vplyvu traumy na primárny respiračný mechanizmus a kombinovanému psycho-fyziologickému prístupu k práci s traumatickými zážitkami, ktorý je známy ako somato-emocionálne uvoľnenie. Ide o prístup, ktorý integruje fyzické uvoľnenie tela s uvoľnením emocionálnych tráum a spomienok, ktoré sú uložené v tkanivách tela.
Významne sa zaslúžil o popularizáciu kraniosakrálnej terapie vo svete a začal terapeutické zručnosti kraniosakrálnej terapie učiť aj neškolených záujemcov (nie lekárov).
Vypracoval nástroj – 10 bodový protokol na komplexné vyhodnotenie a ošetrenie celého kraniosakrálneho systému človeka s cieľom systematicky uvoľniť obmedzenia a napätie v kľúčových štruktúrach, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém a pohyb cerebrospinálnej tekutiny.
